Počiatky a evolúcia

Najstaršie korene nás zavedú do krajín ako USA, ale aj západná Afrika, Brazília, Jamajka. Všetky tieto prúdy sa stretli pred vyše troma desaťročiami v mestskej časti Bronx, New York.

Tomuto však predchádzal bohatý vývoj, kde sa menil ako charakter, tak i názov tohto hudobného štýlu, alebo vyjadrovania sa ľudí.

Prapočiatky rapu nachádzame v západnej Afrike u ľudí hovoriacich si Griots. Toto slovo má pôvod vo francúzskom preklade "guiriot" z portugalského originálu "criado", čo v doslovnom preklade znamená "sluha" a slúžilo na označenie "profesionálnych" rozprávačov a spevákov v jednej osobe. Potomkovia týchto ľudí dodnes obývajú oblasti krajín Mali, Gambia, Guinea a Senegal. Doposiaľ sa nepodarilo nájsť presný dátum k týmto udalostiam, baviac sa o období otroctva je ale zrejmé, že sa pohybujme v 16. - 17. storočí. Rap je teda spôsob vyjadrovania sa, majúci pôvod v prastarej africkej kultúre a ústnej tradícii.

Otroctvo malo za následok okrem iného i príchod otrokov z najstaršieho kontinentu do severnej Ameriky. Medzi afroamerickou komunitou sa vždy vyskytovala určitá forma slovnej akrobacie, rýmovania, skrývajúca sa pod rozličnými názvami: signifying (dávanie najavo, prejavovanie sa, snaha slovne znemožniť Vášho súpera), testifying (vypovedanie o...), school yard rhymes, prison "jail house" alebo double Dutch jump rope. Všetko to bolo späté s prácou otrokov na plantážach, keď si rýmovaním spríjemňovali čas, používajúc pri tom čoraz zábavnejšie a výstižnejšie formy vyjadrovania. Spievali sa duchovné piesne, všetko vo forme rapu. Hudobné nástroje v tej dobe nepotrebovali, na beat sa využívalo búchanie na rozličné predmety. Spievalo sa o tom, čo mali v danom momente na jazyku, témou bola často túžba vrátiť sa späť domov, pocit voľnosti. Postupne sa pridávali i ďalší otroci pracujúci v blízkosti a formovali sa väčšie skupinky takto sa baviacich ľudí.

V Luisiane bola obľúbenou hra "The Dozens", ktorá spočívala v snahe poraziť protivníka prostredníctvom slov, všetko v rýmovanej forme a so zameraním uraziť matku vášho súpera. Víťaza určoval dav.

Dostávame sa do druhej polovice 20. storočia, teda do obdobia, kedy už rozprávame o preformovaní sa rapu do takej podoby, akú poznáme dodnes.

Na jeho vývoj mala silný vplyv hudba s jamajskými koreňmi, alebo tzv. toasting (DJ vykrikoval do práve hrajúcej hudby rozličné slogany a povzbudzoval tanečníkov) a dub talk, vychádzajúce z raggae.

            Potom prichádza "veľký tresk". DJ Kool Herc, občianskym menom Clive Campbell, pôvodom z Kingstonu, hlavného mesta Jamajky, sa v roku 1967 ako 12-ročný presťahoval do západného Bronxu a to, čo spôsobil v nasledujúcom období, sa označuje za vznik rapu i hip-hopovej kultúry ako takej. Z Jamajky so sebou dotiahol i svoj playlist pozostávajúci z raggae, RnB, soulu, funku a temného disko.

Keďže v tej dobre raggae nebolo v týchto končinách veľmi populárne, prispôsobil sa tým, že svoj jamajský štýl DJingu, zahrňujúci i rozličné pokrikovania do nahrávok, začal využívať do skladieb, ktoré boli v tej dobe populárne. Ľudia z Bronxu a Harlemu si okamžite zamilovali jeho ghetto štýl, ktorý bol aj základným kameňom pre vznik b-boyingu. Pri jeho akciách, odohrávajúcich sa na zaplnených miestach (napr. Hervalo v Bronxe), bolo často možné vypočuť si jeho pokriky mierené na zhypnotizovaný dav, "B-boys go down!" a podobne.

Tieto pokriky DJ-ov sa stávali čoraz obľúbenejšími, s čím bolo spojené aj ich neustále predlžovanie.

Začali sa usporadúvať rozličné "block parties", stretnutia skupín ľudí s obľubou rýmovania.

Naokolo stojaci dav vymedzoval priestor (niekedy aj lanom), v ktorom stáli mc´s, okolo tancujúci b-boys, to všetko za podpory dvoch gramofónov a mikrofónu.

Sme teda už vo fáze vývoja, kedy si môžeme dovoliť tvrdiť, že rap sa ujal, a v nasledujúcich rokoch dochádza k jeho prudkému rozvoju.